Obsah
Environmentálna stopa
Environmentálna stopa (Environmental Footprint) – jednotný trh pre „zelené“ výrobky
Európska Komisia sa rozhodla vytvoriť ucelený nástroj na určenie prístupu šetrného k životnému prostrediu pomocou metódy určenia environmentálnej stopy (ďalej len „EF“ – z angl. Environmental Footprint). Nástroj je jednotný pre všetky krajiny Európskej únie (EÚ), ktoré používajú rozdielne formy označenia a prezentácie svojho produktu/služby ako šetrného k životnému prostrediu. Tieto praktiky môžu vytvárať finančnú záťaž a nesúrodú informovanosť pre spotrebiteľa. Komisia preto vytvorila vedecky podložené metódy EF pre produkt (PEF) a organizáciu (OEF), ktoré pomôžu vypočítať presnú environmentálnu záťaž produktu (vrátane uhlíkovej stopy) založenú na spoľahlivých, overiteľných a vzájomne porovnateľných informáciách, dopomôžu k výrobe produktov a poskytovaniu služieb s nižšou environmentálnou záťažou. Metódy EF merajú environmentálne vlastnosti produktov (tovarov aj služieb) a organizácií počas celého ich životného cyklu, pričom sa spoliehajú na vedecky podložené metódy hodnotenia dohodnuté na medzinárodnej úrovni (Life Cycle Assessment - LCA). Zahŕňajú 16 environmentálnych vplyvov vrátane zmeny klímy a vplyvov súvisiacich s vodou, ovzduším, zdrojmi, využívaním pôdy a toxicitou. Jedná sa teda o nasledovné:
Prístup zvažovania celého životného cyklu znamená brať do úvahy okrem vlastných činností aj celý dodávateľský systém - od ťažby surovín, ich spracovania, distribúcie, používania výrobkov, až po koniec ich životnosti a následných možností recyklácie alebo zhodnotenia odpadov z nich vznikajúcich. Tiež je potrebné venovať pozornosť aj súvisiacim environmentálnym vplyvom, účinkom na zdravie, zdrojom, ktoré sa spotrebovávajú, či už sú neobnoviteľné alebo obnoviteľné a celkovej záťaži na planétu. Hlavný dôvod posudzovania životného cyklu je zabrániť presúvaniu environmentálnej záťaže do iných krajín alebo oblastí. Povinné fázy životného cyklu posudzované v rámci metód EF sú ťažba surovín a predpríprava materiálov, spracovanie, výroba, distribúcia, používanie a následný koniec životnosti objektu.
Na neustále meniacom sa trhu ponúka metóda EF viacero výhod spoločnostiam, ktoré sa rozhodnú pre jej zavedenie a to hlavne:
- Zlepšiť ekonomické a spoločenské výnosy
- Upútať väčšie množstvo investorov, ktorí sú uvedomelí v otázkach vplyvu na životné prostredie
- Poskytovať jasné a porovnateľné informácie pre zainteresované strany
- Podporovať konkurencieschopnosť európskych spoločností
Jedným z už spomínaných cieľov projektu EF je osloviť spotrebiteľa s možnosťou konzistentného (pre celú EÚ) a jednoduchšieho výberu environmentálne vhodnejšieho produktu. Prax dokazuje, že spotrebitelia majú problém v orientácii medzi environmentálnymi informáciami o produktoch. Za účelom efektívnejšieho informovania spotrebiteľa sa EF rozširuje aj o zavádzané opatrenia Európskej Komisie na zamedzenie „greenwashing“, čiže dezinformácií o vplyve produktu/služby na životné prostredie. Väčší dôraz sa pritom kladie na certifikáciu a overenie tvrdení o environmentálnej vhodnosti daného produktu/služby, zamedzenie nepravdivej reklamy, možnosť zapojenia spotrebiteľských inštitúcií a ďalšie.
Či už spomínaným výberom produktov, ale aj svojimi aktivitami a návykmi vplývame na jednotlivé zložky životného prostredia a vytvárame tak environmentálnu stopu. Častokrát je ťažké si predstaviť v akej miere dokážeme pôsobiť na prostredie či už ako celé ľudstvo, alebo ako jednotlivci. Za účelom jednoduchšej ilustrácie boli vytvorené viaceré nástroje, z ktorých môžeme spomenúť najznámejšiu - kalkulačku uhlíkovej stopy, ako jednej zo zložiek EF. Ministerstvo životného prostredia, konkrétne Inštitút environmentálnej politiky vytvoril kalkulačku individuálnej uhlíkovej stopy, pomocou ktorej si za pár minút vypočítate, koľko kilogramov emisií skleníkových plynov máte v tomto roku na svedomí.
Pomerom biokapacity (v global hectares - gha), teda schopnosti územia obnoviť využité zdroje a environmentálnej stopy (gha) je možné určiť kedy dôjde k prečerpaniu zdrojov využiteľných v ročnej miere. Po vyčerpaní príslušných zdrojov za daný rok v skoršom časovom úseku, dochádza k vytvoreniu deficitu a čerpaniu zdrojov nasledujúcich rokov až generácií. Ak by k prečerpaniu zdrojov v ročnej miere nedošlo, hovoríme o environmentálnej rezerve. Organizácia Global Footprint Network stanovuje deň prečerpania prírodných zdrojov „Global overshoot day“, pričom sleduje nároky na využitie krajiny a zdrojov na produkciu potravín, surovín, materiálov a energie, na výstavbu miest, produkciu oxidu uhličitého z fosílnych palív, odlesňovanie a kapacitu zostávajúceho zalesnenia pohlcovať oxid uhličitý.
V roku 1970 pripadol globálne deň environmentálneho dlhu na 29. december – Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V roku 2000 sa už tento deň presunul na 23. september, pričom v roku 2024 to je už 1. august. Zdôrazniť treba „pandemický“ rok 2020, kedy prerušením hlavne priemyselných a dopravných aktivít tento deň nastal až 22. augusta. Z detailnejšieho pohľadu a teda s prihliadnutím na environmentálny dlh jednotlivých krajín - najvýraznejší environmentálny dlh vyvstáva krajinám, ktoré v roku 2024 „žijú na dlh“ už od februára a to Katar a Luxembursko. Marcom následne pokračujú Spojené arabské emiráty, Spojené štáty americké, Kanada, Dánsko, Belgicko a ďalšie. Slovensko dosiahlo Deň environmentálneho dlhu v roku 2024 práve 12. mája.
Graf: Počet planét potrebných na pokrytie ľudskej spotreby v priebehu rokov
Kým v roku 1961 zdroje našej planéty prevyšovali našu spotrebu za daný rok, situácia sa zmenila a od roku 1970 nám už zdroje, ktoré ponúka práve jedna planéta nestačia. Dostávame sa do deficitu a na uspokojenie potrieb spoločnosti v roku 2005 by sme potrebovali až 1,5 planéty totožnej so Zemou a zdrojmi, ktoré sú nám k dispozícií. Odhliadnuc od roku 2020, situácia sa stále zhoršuje a dnes sa s hodnotou 1,75 blížime k vyčerpaniu takmer dvojnásobku dostupných zdrojov pre daný rok (Graf). Ak nedôjde k zmene, s rastúcou populáciou, ktorá by do roku 2050 mohla dosiahnuť 9,6 miliardy, budeme potrebovať takmer tri planéty, aby sme udržali náš spôsob života.