Obsah
Ekoinovácie
Ekoinovácie sú každou formou inovácií, ktorých cieľom a výsledkom je výrazný a preukázateľný pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja stanovených v Agende udržateľného rozvoja 2030, pomocou zníženia negatívneho vplyvu na životné prostredie, posilnenia odolnosti životného prostredia voči tlakom alebo efektívnejšieho a zodpovednejšieho využívania prírodných zdrojov. Dôležitou v tejto oblasti je tiež Európska zelená dohoda, významne podporujúca rozvoj s dôrazom na elimináciu negatívnych vplyvov na životné prostredie a to zároveň s cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj rozšírenia cirkulárnej ekonomiky. Na podporu inovácií, ktoré by mohli pomôcť znížiť tlak na životné prostredie, Európska komisia pripravila Akčný plán v oblasti ekoinovácií (Eco-AP), ktorý kladie dôraz na význam výskumu a inovácií z hľadiska vývoja inovačných technológií s prihliadaním na životné prostredie a ich uvádzania na trh.
Európska komisia definuje ekoinovácie, ako akékoľvek inovácie zamerané na výrazný a viditeľný pokrok smerom k cieľu udržateľného rozvoja, a to prostredníctvom znižovania dopadov našich výrobných procesov na životné prostredie, zvyšovania odolnosti prírody voči environmentálnym tlakom alebo dosiahnutia účinnejšieho a zodpovednejšieho využívania prírodných zdrojov.
Ekoinovácie tiež zahŕňajú koordinovaný súbor úprav alebo nových riešení produktov (tovarov/ služieb), procesov, trhového prístupu a organizačnej štruktúry, ktoré vedú k zvýšeniu výkonnosti a konkurencieschopnosti spoločnosti. Malo by byť v záujme každej organizácie takéto inovácie implikovať do oblasti svojho pôsobenia, nakoľko môžu byť príležitosťami k novým možnostiam na stále viac environmentálne orientovanom trhu. Dôraz treba klásť nielen na nové príležitosti, ale aj vyššiu prestíž a následnú úspešnosť v konkurenčnom boji spojenú s vyššími finančnými ziskami. Zefektívnením využívania zdrojov, výrobného procesu ako aj produktov/služieb dochádza zase k úspore investícií. Výhodou je aj pripravenosť a rýchlejšia adaptabilita na zmeny legislatívy ako národnej, tak nadnárodnej v rámci Európskej únie.
Európska komisia upriamuje pozornosť na vyčlenenie cieľových skupín, mechanizmov a vplyvov za účelom rozvoja a implementovania zásad udržateľnosti. Cieľové skupiny predstavujú úrovne, na ktorých sa ekoinovácie uplatňujú, môže ísť o produkty, procesy, marketingové postupy, organizácie, inštitúcie a pod. Medzi mechanizmy, ktorými sú ekoinovácie uskutočňované, môžeme zaradiť menšie alebo rozsiahlejšie úpravy, prispôsobenie produktov/služieb/postupov, využitie alternatív alebo vytvorenie nových produktov/služieb/postupov. Pod vplyvmi sa zasa rozumie vplyv na okolie v rámci celého životného cyklu - od ťažby surovín, ich spracovania, distribúcie, používania výrobkov, až po koniec ich životnosti a následných možností recyklácie alebo ich zhodnotenia ako odpadov.
Index ekoinovácií ilustruje výkonnosť ekoinovácií vo všetkých členských štátoch EÚ. Jeho cieľom je zachytiť rôzne aspekty ekoinovácií prostredníctvom 16 ukazovateľov zoskupených do piatich komponentov – ekoinovačné vstupy, ekoinovačné aktivity, ekoinovačné výstupy, výsledky z hľadiska efektívneho využívania zdrojov a sociálno-ekonomické výsledky.
Graf 1: Vývoj indexu ekoinovácií súhrne v rámci členských krajín EÚ 2013-2022
Počas sledovaného obdobia a to od r. 2013 po r. 2022 došlo v členských štátoch Európskej únie k zvýšeniu indexu ekoinovácií. Pre rok 2022 predstavuje hodnota indexu 121 v porovnaní s hodnotou 100 z roku 2013 (Graf 1). Túto skutočnosť môžeme pripísať práve zlepšovaniu efektívneho využívania zdrojov. Predpokladom je, že dôjde k zachovaniu stúpajúceho trendu a teda rozvoju ekoinovácií a to aj na základe podmienok, ktoré budú vznikať plnením ambicióznych cieľov stanovených Európskou zelenou dohodou.
Graf 2: Porovnanie indexu ekoinovácií v rámci členských krajín EÚ 2013-2022
Z pohľadu Slovenska hodnota indexu ekoinvácií od 2013 do r. 2022 stúpla zo 68 na 95, čo určuje 21. miesto z 27 skúmaných krajín. Neporovnateľne vyššie hodnoty a vedúce pozície zastupujú krajiny ako Luxembursko, Fínsko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a ďalšie (Graf 2). Slovensko si svoju pomerne nízku pozíciu vysluhuje nedostatočnými eko-inovačnými vstupmi, napriek tomu disponuje pomerne širokou škálou aktivít v tejto oblasti. Nad európskym priemerom vyniká v počte certifikátov ISO 14001, akademických publikáciách zameraných na problematiku ekoinovácií a produktivitou vody.
Inovujte eko-logicky (PDF, 2,3 MB) (príručka)