- Domov
- Životné prostredie
- Starostlivosť o životné prostredie
- Zmena klímy
- Adaptácia na medzinárodnej úrovni
Adaptácia na medzinárodnej úrovni
Rámcový dohovor OSN o zmene klímy
Dňa 9. mája 1992 bol v New Yorku prijatý Rámcový dohovor OSN o zmene klímy klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change - UNFCCC). V mene Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný 19. mája 1993 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 548/2006 Z. z.).
Dohovor vytvára celkový rámec pre medzivládne úsilie čeliť výzve, akú predstavuje klimatická zmena. Klimatický systém je spoločným bohatstvom a jeho stabilitu môže ovplyvňovať produkcia priemyselných a iných emisií oxidu uhličitého a ostatných skleníkových plynov. Zmluvné strany Dohovoru sa zaväzujú:
- Prijať a pravidelne aktualizovať národnú politiku a realizovať opatrenia, aby emisie skleníkových plynov v roku 2000 neprekročili úroveň roku 1990.
- Pravidelne hlásiť Konferencii zmluvných strán (COP) detailné informácie vzťahujúce sa k implementácii dohovoru.
- Formulovať a implementovať národné programy opatrení na boj so zmenou klímy.
- Udržateľne manažovať záchyty uhlíka, predovšetkým v oblasti lesov a zelene.
- Vypracovať inventarizáciu skleníkových plynov podľa odsúhlasených pravidiel.
- Podporovať transfer technológií medzi krajinami a kontinentmi.
- Brať do úvahy otázky zmeny klímy v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej politike.
- Podporovať vzdelanie a verejné povedomie v tejto oblasti.
Uznesením Národnej rady SR č. 555 z 18. augusta 1994 vyslovila Slovenská republika súhlas s dohovorom (listina o ratifikácii bola uložená 25. augusta 1994 u generálneho tajomníka OSN). V súlade s článkom 23, ods. 1 nadobudol dohovor platnosť 21. marca 1994. Podľa článku 23, ods. 2 nadobudol dohovor platnosť pre Slovenskú republiku 23. novembra 1994.
Prílohy
Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (PDF, 510,9 KB)
Kjótsky protokol
Kjótsky protokol dopĺňa Rámcový dohovor OSN o zmenách klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change - UNFCCC). Je to medzinárodná dohoda vyrokovaná v roku 1997 v meste Kjóto v Japonsku. Krajiny, ktoré podpísali tento protokol sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a 5 ďalších skleníkových plynov a zároveň boli pre každú krajinu odsúhlasené hraničné hodnoty emisií. V prípade, že krajina tieto hodnoty prekračuje, boli stanovené podmienky obchodu s emisiami.
Kjótsky protokol nadobudol platnosť 16. februára 2005 na základe článku 25, ods. 1 („Tento protokol nadobudne platnosť deväťdesiaty deň odo dňa, kedy nie menej ako 55 strán dohovoru, majúcich medzi sebou strany, zahrnuté do prílohy I, ktoré predstavujú celkovo minimálne 55 percent celkových emisií oxidu uhličitého v roku 1990 strán zahrnutých do prílohy I, uloží svoj nástroj ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia.“).
Pre Slovenskú republiku nadobudol protokol platnosť v ten istý deň (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 139/2005 Z. z.).
Prílohy
Kjótsky protokol (PDF, 516,6 KB)
Parížska dohoda
Parížska dohoda je globálna dohoda o zmene klímy, ktorá naväzuje na Kjótsky protokol. Dohoda bola uzavretá v decembri 2015 v Paríži a slávnostne podpísaná v apríli 2016 v sídle Organizácie spojených národov – v New Yorku. Hlavné ciele Parížskej dohody:
- v rámci dlhodobého cieľa sa vlády dohodli, že udržia zvyšovanie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a budú pokračovať v úsilí o obmedzenie tohto zvyšovania na 1,5°C;
- počas Parížskej konferencie predložili krajiny komplexné národné akčné plány v oblasti klímy zamerané na zníženie svojich emisií;
- súhlasili, že v záujme zabezpečenia transparentnosti a dohľadu si budú navzájom a aj verejnosti poskytovať informácie o tom, ako napredujú pri plnení svojich cieľov;
- Európska únia a ďalšie rozvinuté krajiny budú naďalej poskytovať finančnú pomoc na opatrenia v oblasti klímy s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám znížiť emisie a vybudovať odolnosť voči vplyvom zmeny klímy.
Pre Slovenskú republiku nadobudla Parížska dohoda platnosť 4. novembra 2016 (30 dní po tom, čo najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo predstavujú najmenej 55 % celkových emisií skleníkových plynov, uložilo svoje listiny o ratifikácii).