1.   Domov
  2. Životné prostredie
  3. Starostlivosť o krajinu
  4. Dohovor o krajine Rady Európy
  5. Znenie dohovoru

Znenie dohovoru

Florencia 20. október 2000                            
 

Preambula

Členské štáty Rady Európy, ktoré podpísali tento dohovor, prihliadajúc na to, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi na účely zabezpečenia a realizácie ideálov a zásad, ktoré sú ich spoločným dedičstvom, a že tento cieľ možno dosiahnuť najmä prostredníctvom dohôd v hospodárskej a sociálnej oblasti, v záujme dosiahnutia udržateľného rozvoja, založeného na vyvážených a harmonických vzťahoch medzi sociálnymi potrebami, hospodárskou činnosťou a životným prostredím, berúc na vedomie, že krajina zohráva významnú úlohu z hľadiska verejného záujmu v oblasti kultúry, ekológie, životného prostredia a v sociálnej oblasti a predstavuje zdroj priaznivý na hospodársku činnosť a že jej ochrana, manažment a plánovanie môžu prispievať k vytváraniu pracovných príležitostí, vedomé si toho, že krajina podmieňuje vytváranie miestnych kultúr a je základnou súčasťou európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva a prispieva k blahu ľudstva a upevňovaniu európskej identity, uznávajúc, že krajina je všade dôležitou súčasťou kvality života ľudí: v mestských oblastiach a na vidieku, v narušených oblastiach, rovnako aj v oblastiach s vysokou kvalitou, v oblastiach pozoruhodných i všedných, berúc na vedomie, že vývoj výrobných technológií v poľnohospodárstve, lesníctve, priemysle, pri ťažbe nerastov, postupy v oblasti regionálneho rozvoja a územného plánovania, v doprave, infraštruktúre, turistike a rekreácii a že úroveň všeobecných zmien vo svetovej ekonomike v mnohých prípadoch urýchľujú zmenu krajiny, so želaním reagovať na prianie verejnosti užívať krajinu vysokej kvality a zohrávať aktívnu úlohu pri jej rozvoji, v presvedčení, že krajina je kľúčovým prvkom priaznivých podmienok na život jednotlivca i spoločnosti a jej ochrana, manažment a plánovanie sú spojené s právami a povinnosťami pre každého, s ohľadom na právne dokumenty existujúce na medzinárodnej úrovni v oblasti ochrany a manažmentu prírodného a kultúrneho dedičstva, regionálneho rozvoja a územného plánovania, miestnej samosprávy a cezhraničnej spolupráce, najmä na Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bern 19. september 1979), Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (Granada 3. október 1985), Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný) (Valletta 16. január 1992), Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami a orgánmi (Madrid 21. máj 1980) a jeho doplňujúce protokoly, Európsku chartu miestnej samosprávy (Štrasburg 15. október 1985), Dohovor o biologickej diverzite (Rio de Janeiro 5. jún 1992), Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (Paríž 16. november 1972) a Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhus 25. jún 1998), uznávajúc, že kvalita a rozmanitosť európskej krajiny predstavujú spoločný zdroj a že je dôležité spolupracovať v záujme jej ochrany, manažmentu a plánovania, so želaním ustanoviť nový nástroj zameraný výhradne na ochranu, manažment a plánovanie všetkých typov krajiny v Európe, dohodli sa takto:

 

I. KAPITOLA                            
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1                            
Základné pojmy

Na účely tohto dohovoru                    

  1. ) krajina znamená časť územia, tak ako ju vnímajú ľudia, ktorej charakter je výsledkom činností a vzájomného pôsobenia prírodných a/alebo ľudských faktorov,                      
  2. ) krajinná koncepcia znamená vyjadrenie všeobecných zásad, stratégií a metodických usmernení kompetentnými orgánmi verejnej správy, ktoré umožňujú prijatie špecifických opatrení zameraných na ochranu, manažment a plánovanie krajiny,                      
  3. ) cieľová kvalita krajiny znamená prianie a požiadavky verejnosti týkajúce sa charakteristických čŕt krajiny, v ktorej žije, formulované pre danú krajinu kompetentnými orgánmi verejnej správy,                      
  4. ) ochrana krajiny znamená činnosti smerujúce k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania a/alebo z ľudskej aktivity,                      
  5. ) manažment krajiny znamená činnosť, ktorá má z hľadiska perspektívy udržateľného rozvoja zabezpečiť pravidelnú starostlivosť o krajinu s cieľom usmerňovať a zosúladiť zmeny, ktoré sú spôsobené sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi procesmi,                      
  6. ) krajinné plánovanie znamená cieľavedomé činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality, k obnove alebo tvorbe krajiny.  

Článok 2                            
Rozsah

S výhradou ustanovení uvedených v článku 15 tento dohovor sa dotýka celého územia zmluvných strán a zahŕňa prírodné, vidiecke, mestské a prímestské oblasti, plochy pevniny, vnútrozemské vodné plochy a morské oblasti. Týka sa typov krajiny, ktoré môžu byť považované za pozoruhodné, ale aj typov krajiny všedných alebo narušených.

Článok 3                            
Ciele

Cieľom tohto dohovoru je podporiť ochranu, manažment a plánovanie krajiny a organizovať európsku spoluprácu v tejto oblasti.

II. KAPITOLA                            
NÁRODNÉ OPATRENIA

Článok 4                            
Rozdelenie zodpovedností

Každá zmluvná strana vykonáva tento dohovor, najmä články 5 a 6, podľa vlastného rozdelenia právomocí, v súlade so svojimi ústavnými princípmi a s administratívnym usporiadaním a pri rešpektovaní princípu subsidiarity, zohľadňujúc Európsku chartu miestnej samosprávy. Každá zmluvná strana bude zlaďovať vykonávanie tohto dohovoru v súlade so svojimi vlastnými koncepciami bez toho, aby sa odchýlila od ustanovení tohto dohovoru.

Článok 5                            
Všeobecné opatrenia

Každá zmluvná strana sa zaväzuje            

  1. ) právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity,       
  2. ) zaviesť a realizovať krajinné koncepcie zamerané na ochranu, manažment a plánovanie krajiny prostredníctvom prijatia špecifických opatrení uvedených v článku 6,   
  3. ) vytvoriť podmienky na účasť širokej verejnosti, miestnych a regionálnych orgánov a iných strán, ktoré sú zainteresované na definovaní a realizovaní krajinných koncepcií podľa písmena b),                             
  4. ) integrovať krajinu do svojich regionálnych a územnoplánovacích koncepcií a svojich kultúrnych, environmentálnych, poľnohospodárskych, sociálnych a hospodárskych koncepcií, ako aj do ostatných koncepcií s možným priamym alebo nepriamym vplyvom na krajinu.

Článok 6                            
Špecifické opatrenia

  1. Zvyšovanie povedomia                            
    Každá zmluvná strana sa zaväzuje zvyšovať povedomie občianskej spoločnosti, súkromných organizácií a verejných orgánov týkajúce sa hodnoty krajiny, jej úlohy a jej zmien.          
  1. Výchova a vzdelávanie                      
    Každá zmluvná strana sa zaväzuje podporovať       
    1. ) vzdelávanie odborníkov na hodnotenie krajiny a činností v nej,           
    2. ) viac-odborové vzdelávacie programy v oblasti krajinnej koncepcie, ochrany, manažmentu a plánovania krajiny určené pre odborníkov v súkromnom a verejnom sektore a v zainteresovaných združeniach,   
    3. ) školské a vysokoškolské programy, ktoré sa v rámci príslušných tematických oblastí zamerajú na hodnoty spojené s krajinou a na otázky týkajúce sa jej ochrany, manažmentu a plánovania.                            
       
  2. Identifikácia a hodnotenie                
              
    1. S aktívnou účasťou zainteresovaných strán v súlade s článkom 5 písm. c) na účely zlepšenia úrovne poznania svojich typov krajiny sa každá zmluvná strana zaväzuje      
      1. ) 
        1. ) vymedziť vlastné typy krajiny na celom svojom území,
        2. ) analyzovať ich charakteristiky, ako aj hybné sily a tlaky, ktoré ich formujú,
        3. ) zaznamenávať ich zmeny;
      2. ) vyhodnotiť takto vymedzené typy krajiny s ohľadom na špecifické hodnoty, ktoré im pripisujú zainteresované strany a obyvateľstvo.   
    2. Tieto princípy identifikácie a hodnotenia budú usmerňované výmenou skúseností a metodológie organizovanou medzi zmluvnými stranami na európskej úrovni podľa článku 8.              
       
  1. Cieľová kvalita krajiny                            
    Každá zmluvná strana sa zaväzuje po konzultácii s verejnosťou v súlade s článkom 5 písm. c) definovať cieľovú kvalitu krajiny na identifikované a vyhodnotené typy krajiny. 
  2. Realizácia                            
    Na realizáciu krajinných koncepcií sa každá zmluvná strana zaväzuje zaviesť nástroje zamerané na ochranu, manažment a/alebo plánovanie krajiny.               
     

III. KAPITOLA                            
EURÓPSKA SPOLUPRÁCA

Článok 7                            
Medzinárodné koncepcie a programy

Zmluvné strany sa zaväzujú spolupracovať pri zohľadňovaní krajinnej dimenzie v medzinárodných koncepciách a programoch a v prípade potreby odporúčať, aby úvahy týkajúce sa krajiny boli do nich zapracované.

Článok 8                            
Vzájomná pomoc a výmena informácií

Zmluvné strany sa zaväzujú spolupracovať s cieľom zvýšiť účinnosť opatrení prijatých podľa ďalších článkov tohto dohovoru, a to najmä                 

  1. ) vzájomne si poskytovať technickú a vedeckú pomoc v záležitostiach týkajúcich sa krajiny prostredníctvom zhromažďovania, výmeny skúseností a výsledkov výskumných projektov,                       
  2. ) podporovať výmenu odborníkov v oblasti problematiky krajiny, najmä na vzdelávacie a informačné účely,                       
  3. ) vymieňať si informácie o všetkých záležitostiach, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto dohovoru.        
     

Článok 9                            
Cezhraničné typy krajiny

Zmluvné strany sa zaväzujú podnecovať cezhraničnú spoluprácu na miestnej a regionálnej úrovni a v prípade potreby vypracovať a realizovať spoločné programy zvyšovania kvality krajiny.

Článok 10                            
Monitorovanie vykonávania dohovoru

  1. Existujúce kompetentné Výbory expertov ustanovené v článku 17 Štatútu Rady Európy sú Výborom ministrov Rady Európy poverené monitorovať vykonávanie dohovoru.                        
  2. Po každom zasadnutí Výboru expertov odovzdá generálny tajomník Rady Európy Výboru ministrov správu o vykonanej práci a o vykonávaní dohovoru.                        
  3. Výbory expertov navrhujú Výboru ministrov kritériá na udeľovanie Ceny Rady Európy za krajinu a pravidlá, ktoré ju upravujú. 

Článok 11                            
Cena Rady Európy za krajinu

  1. Cena Rady Európy za krajinu je vyznamenaním, ktoré možno udeliť miestnym a regionálnym orgánom a nimi zriadeným zoskupeniam, ktoré ako časť krajinnej koncepcie zmluvnej strany tohto dohovoru zaviedli takú stratégiu alebo opatrenia na ochranu, manažment a/alebo plánovanie krajiny, ktoré sa ukázali byť trvalo účinnými, a preto môžu slúžiť ako príklad pre iné územné orgány v Európe. Vyznamenanie možno udeliť aj mimovládnym organizáciám za ich osobitne významný príspevok k ochrane, manažmentu a plánovaniu krajiny.                       
  2. Návrhy na udelenie Ceny Rady Európy za krajinu predkladajú zmluvné strany Výborom expertov uvedeným v článku 10. Cezhraničné miestne a regionálne úrady a zoskupenia príslušných miestnych a regionálnych úradov môžu kandidovať na cenu za predpokladu, že predmetný typ krajiny spravujú spoločne.                        
  3. Výbor ministrov na základe návrhov Výborov expertov uvedených v článku 10 definuje a zverejňuje kritériá na udelenie Ceny Rady Európy za krajinu, prijíma príslušné pravidlá a udeľuje cenu.                       
  4. Udelenie Ceny Rady Európy za krajinu má tých, ktorí získajú cenu, povzbudiť k zabezpečovaniu trvalej ochrany, manažmentu a/alebo plánovania príslušných krajinných oblastí.

IV. KAPITOLA                            
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 12                            
Vzťah k ďalším dokumentom

Ustanovenia tohto dohovoru nie sú na ujmu prísnejším ustanoveniam v oblasti ochrany, manažmentu a plánovania krajiny obsiahnutých v iných existujúcich alebo budúcich záväzných národných alebo medzinárodných dokumentoch.

Článok 13                            
Podpis, ratifikácia a nadobudnutie platnosti

  1. Tento dohovor bude otvorený na podpis členským štátom Rady Európy. Podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.                        
  2. Dohovor nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa, keď desať členských štátov Rady Európy vyslovilo súhlas s tým, že budú viazané dohovorom v súlade s ustanoveniami odseku 1.                       
  3. Vo vzťahu ku ktorémukoľvek signatárskemu štátu, ktorý neskôr prejaví súhlas s tým, že bude viazaný dohovorom, nadobudne dohovor platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa, keď boli listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení uložené. 

Článok 14                            
Pristúpenie

  1. Po nadobudnutí platnosti dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy rozhodnutím väčšiny podľa článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy a jednomyseľným rozhodnutím štátov zmluvných strán oprávnených zasadať vo Výbore ministrov vyzvať Európske spoločenstvo a ktorýkoľvek európsky štát, ktorý nie je členom Rady Európy, aby k dohovoru pristúpili.                        
  2. Pre každý pristupujúci štát alebo Európske spoločenstvo nadobudne dohovor platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa, keď boli listiny o pristúpení uložené u generálneho tajomníka Rady Európy. 

Článok 15                            
Územná pôsobnosť

  1. Pri podpise alebo pri ukladaní listín o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení môže ktorýkoľvek štát alebo Európske spoločenstvo vymedziť územie či územia, na ktoré sa bude tento dohovor vzťahovať.                       
  2. Ktorákoľvek zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť pôsobnosť tohto dohovoru na ktorékoľvek iné územie spresnené v tomto vyhlásení. Dohovor nadobudne pre toto územie platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník Rady Európy toto vyhlásenie dostal.                       
  3. Ktorékoľvek vyhlásenie podľa odsekov 1 a 2 možno vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu uvedenému v tomto vyhlásení odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto odvolanie nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov po dni, keď generálny tajomník Rady Európy oznámenie dostal. 

Článok 16                            
Vypovedanie

  1. Ktorákoľvek zmluvná strana môže dohovor kedykoľvek vypovedať formou oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy.                       
  2. Táto výpoveď nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník Rady Európy toto vyhlásenie dostal. 

Článok 17                            
Dodatky

  1. Ktorákoľvek zmluvná strana alebo Výbory expertov podľa článku 10 môžu navrhovať dodatky k tomuto dohovoru.                       
  2. Každý návrh dodatku bude oznámený generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý ho predloží členským štátom Rady Európy, ostatným zmluvným stranám a každému európskemu nečlenskému štátu, ktorý bol v súlade s ustanovením článku 14 vyzvaný, aby k tomuto dohovoru pristúpil.                       
  3. Výbory expertov podľa článku 10 preskúmajú každý navrhovaný dodatok a predložia text prijatý troj-štvrtinovou väčšinou zástupcov zmluvných strán na prijatie Výboru ministrov. Po jeho prijatí Výborom ministrov väčšinou predpokladanou podľa článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy a jednomyseľne zástupcami štátov zmluvných strán oprávnených zasadať vo Výbore ministrov sa text postúpi zmluvným stranám na prijatie.                       
  4. Každý dodatok nadobudne platnosť pre zmluvné strany, ktoré ho prijali, prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa, keď tri členské štáty Rady Európy informovali generálneho tajomníka Rady Európy o jeho prijatí. Pre každú zmluvnú stranu, ktorá ho prijme neskôr, nadobudne tento dodatok platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa, keď táto zmluvná strana o jeho prijatí informovala generálneho tajomníka Rady Európy.      
     

Článok 18                            
Oznámenia

Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, každému štátu alebo Európskemu spoločenstvu, ktorí k tomuto dohovoru pristúpili,

  1. ) každé podpísanie,                        
  2. ) uloženie každej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení,                        
  3. ) každý dátum o nadobudnutí platnosti tohto dohovoru v súlade s článkami 13, 14 a 15,                       
  4. ) každé vyhlásenie podľa článku 15,                       
  5. ) každé vypovedanie podľa článku 16,                       
  6. ) každý návrh dodatku, každý dodatok prijatý podľa článku 17 a dátum nadobudnutia jeho platnosti,                       
  7. ) každý iný úkon, oznámenie, informáciu alebo výmenu informácií, ktoré sa tohto dohovoru dotýkajú.                            
     

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor. 

Dané vo Florencii 20. októbra 2000 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obidve znenia sú rovnako autentické, v jedinom exemplári, ktorý bude uložený v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie každému členskému štátu Rady Európy a každému štátu alebo Európskemu spoločenstvu, ktorí boli vyzvaní, aby k tomuto dohovoru pristúpili.