OSN
OSN bola založená v roku 1945 po druhej svetovej vojne 51 krajinami, ktoré sa zaviazali zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi a podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva.
História a členské štáty OSN
Myšlienka založiť organizáciu ako je OSN vznikla už po 1. svetovej vojne. Na návrh amerického prezidenta Woodrowa Wilsona bola založená Spoločnosť národov, ktorá však nebola schopná plniť svoje záväzky a cez 2. svetovú vojnu sa rozpadla. Po skončení vojny boli myšlienky na celosvetovú organizáciu, ktorá by mala na starosti zachovanie mieru, opäť obnovené. 25. apríla 1945 sa v San Franciscu zišlo na rokovaní 50 štátov (aj ČSR) a uzniesli sa na založení OSN. Do polroka bola vypracovaná Charta OSN a bola podpísaná 24.10.1945 už 51 štátmi, ktoré sa pokladajú za zakladajúce. Charta OSN zriadila šesť hlavných orgánov OSN: Valné zhromaždenie, Bezpečnostnú radu, Hospodársku a sociálnu radu, Poručenskú radu, Medzinárodný súdny dvor a Sekretariát. Systém Spojených národov je však oveľa rozsiahlejší, zahŕňa 15 špecializovaných organizácií a viacero programov a orgánov. Slovenská republika bola prijatá za člena OSN 19. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR). K dnešnému dňu má OSN 193 členských štátov
Úlohy a ciele OSN
Zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť a s týmto cieľom vykonávať účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru a potlačil sa každý útočný čin alebo iné porušenia mieru. V zhode so zásadami spravodlivosti a medzinárodného práva uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie sporov a situácií, ktoré by mohli viesť k narušeniu mieru. Rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi založené na úcte a zásadách rovnoprávnosti a sebaurčenia národov a vykonávať každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru. Realizovať medzinárodnú spoluprácu cestou riešenia medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho charakteru a podpory a posilňovania úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. Uvádzať do súladu úsilie národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov.
OSN a životné prostredie
Agenda životného prostredia spadá pod Program OSN pre životné prostredie, známy pod skratkou UNEP – United Nations Environment Programme. Program UNEP bol založený v roku 1972 a od svojho vzniku pôsobí ako katalyzátor, obhajca, pedagóg a sprostredkovateľ podporujúci rozumné využívanie prírodných zdrojov a udržateľný rozvoj globálneho životného prostredia.
UNEP pôsobí v nasledovných oblastiach:
Posudzovanie globálnych, regionálnych a národných podmienok a trendov životného prostredia,
Rozvoj medzinárodných a národných nástrojov v oblasti životného prostredia,
Posilňovanie inštitúcií pôsobiacich v oblasti životného prostredia.
V oblasti udržateľného rozvoja miest a globálneho životného prostredia spolupracuje UNEP s programom OSN pre ľudské sídla UN-HABITAT (United Nations Human Settlements Programme). Toto partnerstvo, v rámci ktorého UNEP a UN-HABITAT vytvorili spoločný pracovný program, má dlhoročnú históriu. Spolupráca sa týka hlavných environmentálnych aspektov sídelnej politiky, jej prienikov s politikou v oblasti životného prostredia a väzieb medzi lokálnymi a globálnymi problémami životného prostredia. V rámci tohto partnerstva si UNEP a UN-Habitat kladú za cieľ poskytovať, zdokonaľovať a rozširovať služby miestnym samosprávam a národným vládam v oblasti životného prostredia v sídlach.
SAŽP a OSN
V rámci medzinárodných aktivít vo vzťahu k UNEP sa SAŽP v súčasnej dobe zúčastňuje v rámci expertnej skupiny na príprave Šiestej globálnej správy o životnom prostredí (GEO 6). Na 24. zasadnutí Riadiacej rady Programu OSN HABITAT, ktoré sa konalo v apríli 2013 na tému Udržateľný mestský rozvoj, bola prijatá rezolúcia, ktorá vyzýva krajiny zapojené do programu, aby vypracovali do septembra 2014 národnú správu o problematike UN HABITAT. Zo spracovaných národných správ sa bude vychádzať pri príprave Programu UN HABITAT III, ktorý OSN predstaví v roku 2016. V rámci plnenia medzinárodných záväzkov SR ako zmluvnej strany Bazilejského dohovoru v nadväznosti na projekt OSN-UNEP/SBD/SAŽP No.BS-3100/97-01 Establishment of the Regional Centre for Training and Technology in the Slovak Republic plní SAŽP aktivitu, ktorou sa SR významne angažuje v rámci environmentálneho programu UNEP pri OSN.
Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke OSN.
SAŽP v aktivitách Európskej hospodárskej komisie OSN
Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN, v angl. the United Nations Economic Commission for Europe - UNECE) bola založená v roku 1947, jej hlavným zámerom je podporovať paneurópsku hospodársku integráciu. EHK tvorí 56 členských štátov Európy, Severnej Ameriky a Ázie. Okrem toho, ktorýkoľvek členský štát OSN sa môže podieľať alebo zapájať do aktivít EHK, ako to robí aj viac než 70 medzinárodných a mimovládnych organizácií. EHK pomáha krajinám pri zvolávaní zasadnutí a spolupráci na normách, štandardoch a dohovoroch pre podporu cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals - SDGs).
EHK pomáha implementovať ciele udržateľného rozvoja ich transformovaním do noriem, štandardov a dohôd, tvorbou štatistických odporúčaní a možností, zaväzujúc sa k vykonávaniu hodnotení a výskumu (životné prostredie, inovácie, limity regulovania, bývanie, lesníctvo, štatististika), budovaním kapacít a zapojením sa do partnerstiev s privátnym sektorom a občianskou spoločnosťou.
V oblasti životného prostredia sa aktivity EHK OSN týkajú 5 multilaterárnych environmentálnych dohovorov a 12 protokolov najmä v týchto oblastiach: znečistenie ovzdušia (CLRTAP), prístup k informáciám a účasť verejnosti (Aarhus), posudzovanie vplyvov na životné prostredie (Espoo), ochrana a využívanie cezhraničných vôd, cezhraničné účinky priemyselných havárií (Seveso).
Viac o EHK OSN nájdete na jej oficiálnej stránke www.unece.org.