Strategický výhľad v ŽP (Foresight)

Strategický výhľad (foresight)

Strategický výhľad je disciplína skúmania, predvídania a formovania budúcnosti s cieľom pomôcť orgánom s rozhodovacou právomocou predvídať, čo sa môže stať a týmto spôsobom sa pripraviť na možné budúce scenáre, ovplyvniť ich a aktívne formovať budúcnosť. Nejde teda o predpovedanie budúcnosti, ale o skúmanie možných trajektórií vývoja a súčasných a budúcich výziev. Medzi kľúčové metódy prípravy strategických výhľadov patrí skúmanie horizontu a tvorba scenárov.

Strategickým výhľadom sa na globálnej úrovni zaoberajú mnohé inštitúcie, ako napr. UNEP, OECD, IPCC, IPBES, na európskej úrovni EEA a tiež Európska komisia, ktorá vytvorila pozíciu eurokomisára zodpovedného za strategický výhľad, pričom sa snaží o začleňovanie strategického výhľadu do tvorby politík EÚ, ako aj jej členských štátov.

V rámci rezortu životného prostredia sa SAŽP už dlhodobejšie zaoberá strategickými výhľadovými štúdiami, vrátane globálnych megatrendov, scenárov budúceho vývoja alebo skúmaním horizontu (analýza slabých signálov). Na národnej úrovni pri tom spolupracuje so Slovenskou akadémiou vied a univerzitami, na európskej úrovni s EEA, OECD a niektorými členskými krajinami EÚ.

V uplynulých rokoch spolupráca širšieho kolektívu odborníkov vyústila do prípravy monografie venovanej globálnym megatrendom (GMT) Globálne megatrendy: Hodnotenie a výzvy z pohľadu Slovenskej republiky z roku 2016.

Táto publikácia sa stala základom pre spracovanie samostatnej kapitoly v správe o stave ŽP za rok 2015 pod názvom Globálne megatrendy a implikácie pre Slovenskú republiku (2016). Čitateľ sa dozvie základné odpovede na otázky ako sa globálne megatrendy prejavujú na Slovensku alebo naopak, ako k nim Slovensko prispieva. Autori sa tiež snažia načrtnúť odpovede na otázku, aké budú ich dopady na životné prostredie, ekonomiku a sociálnu oblasť v horizonte nasledujúcich rokov až desaťročí.

V nadväznosti na spracovanie GMT bola v roku 2017 vypracovaná štúdia zameraná na scenáre – Scenáre vývoja v životnom prostredí 2020+. Udržateľný rast v kontexte ochrany biodiverzity a zmeny klímy. Cieľom bolo posilniť rezortné kapacity v oblasti výhľadových štúdií a zároveň poskytnúť pohľad na možný vývoj do roku 2020 a vytvoriť základný rámec pre prípravu dlhodobejších scenárov do 2050.

V ďalších rokoch to boli práce na komplexnej monografii zaoberajúcej sa scenármi vývoja slovenskej prírody do roku 2050, ktorá bola spracovaná širokým autorským kolektívom participatívnym spôsobom – Scenáre pre prírodu Slovenska. Príroda a biodiverzita Slovenska do roku 2050: Alternatívne scenáre a implikácie pre verejné politiky. Hlavným cieľom bolo s využitím zahraničných skúseností a rámca scenárov pre Európu spracovať scenáre pre prírodu na Slovensku. Zároveň samotný proces tvorby scenárov poslúžil na posilnenie domácich kapacít v oblasti prognózovania a výhľadových štúdií. V neposlednom rade, keďže scenárový prístup je mienený ako veľmi praktický nástroj na prekonanie bariér medzi vedou a politikou v oblasti prírody a biodiverzity, bolo cieľom otestovať možnosti tohto prístupu v rámci Slovenska. Hlavným výstupom je vypracovanie základného scenára (BAU – Business as Usual) a štyroch hlavných scenárov možných vývojových trajektórií pre prírodu Slovenska (Tradície, Biodiverzita, Ekonomika, Inovácie). Predkladané scenáre predstavujú štyri možné perspektívy, z ktorých každá skúma alternatívny budúci stav prírody, ale aj sociálno-ekonomické faktory, ktoré k nemu môžu viesť. Monografia poskytuje relevantné informácie a podnety pre budúcu agendu v rámci verejných politík v oblasti biodiverzity po roku 2020. Rozšírenie konceptu prírody môže viesť k väčšej angažovanosti občianskeho, akademického a podnikateľského sektora v úsilí prospešnom pre prírodu a následne pre celú spoločnosť.

Na prevažne kvalitatívne hodnotenie prírody do roku 2050 rozpracovanej v predošlej publikácii nadväzuje kvantitatívna pilotná štúdia Modely pre biodiverzitu do roku 2050. Publikácia prináša nový pohľad do budúcnosti prírody Slovenska z hľadiska zmien vo využívaní krajiny, pričom využíva 5 historických časových horizontov európskeho programu mapovania krajinnej pokrývky Corine Land Cover. Na základe minulých a súčasných trendov modeluje zmeny súvisiace s prírodou a biodiverzitou zo strednodobého (do roku 2030) a dlhodobého hľadiska (približne do roku 2050).

V rámci vedy a výskumu SAŽP prispieva do vedeckého časopisu SAV Životné prostredie článkami o GMT – Megatrendy, kontext socioekonomických zmien a systémových limitácií resp. scenároch – Využitie scenárového prístupu v životnom prostredí na príklade krátkodobých scenárov do roku 2020 v oblasti biodiverzity a zmeny klímy.

Na európskej úrovni (v gescii EEA) SAŽP v spolupráci s SAV analyzovala slabé signály ako Blockchain, Umelé mäso, Donáška dronmi.

V súčasnosti sa SAŽP venuje aktualizácii GMT, spolupracuje s OECD a MŽP SR na začleňovaní strategického výhľadu do environmentálnych politík a v spolupráci s EEA na spracovaní Scenárov pre udržateľnú Európu 2050.

 

Kontakty:

Meno:	Radoslav Považan RNDr., PhD.
E-mail:	radoslav.povazan@sazp.sk
Telefón:	048 4374170, 0908 901970
Adresa:	Tajovského 28, Banská Bystrica, 975 90