Študenti v teréne mapovali environmentálne záťaže

Študenti v teréne mapovali environmentálne záťaže

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) zorganizovala v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského (PRIF UK) v Bratislave prvú tohtoročnú exkurziu určenú študentom, doktorandom a pedagógom vysokých škôl, zameranú na problematiku environmentálnych záťaží (EZ).

Program exkurzie, ktorá sa konala v dňoch 9. až 13. mája 2022, zahŕňal návštevu niekoľkých vybraných lokalít najmä v južnej časti stredného Slovenska v regióne Gemera. Išlo o lokality znečistené predovšetkým v súvislosti s minulou alebo doposiaľ prebiehajúcou banskou činnosťou, skládky či zaujímavé geologické lokality s výskytom nerastných surovín použiteľných pri sanačných opatreniach.

Odborný program sa začal už počas cesty zo sídla Univerzity Komenského – z Bratislavy – v smere do Rožňavy v pondelok 9. mája 2022. Počas tohto prvého dňa navštívili účastníci exkurzie ložisko perlitu v Lehôtke pod Brehmi pri Žiari nad Hronom, ktorý je environmentálnou surovinou so širokým spektrom využitia. V súčasnej dobe sa expandovaný perlit ako tepelnoizolačná hmota používa hlavne v stavebníctve, tepelno-izolačnej technike, metalurgii, poľnohospodárstve, chémii, po ďalšej úprave tiež na filtračné a iné špeciálne účely. Spoločnosť LBK PERLIT s. r. o. je jedinou firmou na Slovensku, ktorá sa zaoberá ťažbou a úpravou surového perlitu a výrobou expandovaného perlitu. Tunajšie ložisko perlitu je jediným využívaným ložiskom na Slovensku a zároveň najsevernejším v Európe. Poobedňajším cieľom exkurzie bola obec Kokava nad Rimavicou, kde sa účastníci zoznámili s technologickou úpravou pitných vôd rekarbonizaciou v rámci projektu LIFE+ Water and Health a s geochémiou silikátogénnych vôd.

Utorok, 10. máj, sľuboval návštevu banskej lokality Čučma, kde ťažba nerastných surovín v minulosti spôsobila kontamináciu pôd a vôd Sb a As. Už v stredoveku tu ťažili rudu zlatú, striebornú, medenú a železnú – patriacu k najkvalitnejším v Uhorsku, od 18. storočia aj rudu antimónovú a od 30. rokov 20. storočia mangánovú. V roku 1952 sa pre nerentabilnosť ťažba mangánovej rudy skončila, v ďalších rokoch bola v prevádzke už len flotačná úpravňa. Praktické terénne práce priblížili proces prieskumu environmentálnej záťaže v banskej lokalite. Poobedňajší program sa zameral na lokalitu Krásnohorská Dlhá Lúka s návštevou jaskyne a odborným programom zameraným na monitorovanie podzemných vôd, meranie izotopov vo vodách či stanovenie mikrobiálnych ukazovateľov a na problematiku cezhraničného trvalo udržateľného využívania podzemných vôd, ako ju prezentoval zástupca spoločnosti Cenvis spol. s. r. o. v rámci informácií o projekte LIFE + 11 KRASCAVE (Viac na: https://www.geology.sk/project/env-sk-1023-krascave-life11/).

V stredu 11. mája 2022 čakal študentov, doktorandov a pedagógov PRIF UK náročný program. Dopoludnia to bola lokalita Jelšava, známa ťažbou a spracovaním magnezitu. Tunajší magnezitový závod, najväčší ťažobný a spracovateľský magnezitový závod na Slovensku a súčasne jeden z najväčších svetových producentov mŕtvo-pálenej magnézie (DBM), je dnes v majetku Slovenských magnezitových závodov, akciová spoločnosť (SMZ, a. s.), Jelšava. Využíva jedno z najväčších magnezitových ložísk v Európe. Základným minerálom ťaženej magnezitovej suroviny je uhličitan horečnatý – magnezit. V ložisku Dúbravský masív sa nachádza v izomorfnej zmesi s dolomitom a sideritom. SMZ, a. s., Jelšava vyrába širokú škálu sypkých magnezitových slinkov, monolitických hmôt, troskotvorných zmesí a surových magnezitov určených na použitie v priemysle výroby žiaruvzdornej keramiky, v hutníctve, chemickom priemysle, poľnohospodárstve, stavebníctve a environmentálnej oblasti, kde sa na elimináciu vplyvov kyslých dažďov na prírodné prostredie využíva kaustický magnezit (Zdroj: https://www.smzjelsava.sk/sk). Cieľ poobedňajšej cesty predstavoval Slavošovský tunel, ktorý pod vrchom Homôľka spája obce Slavošovce a Magnezitovce. Stavali ho v rokoch 1941 – 1944, posledné práce boli dokončené v roku 1949, ale to už tunel stratil svoje opodstatnenie. Mal byť totiž gemerskou spojkou po tom, čo časť Gemera pripadla po Viedenskej arbitráži Maďarsku a niektoré územia boli odrezané od Slovenska. Výstavba tunela mala tiež pomôcť Slavošovským papierňam. A tak tunel, ktorý je dlhý 2,4 km, vysoký 6 m a má tvar písmena S, sa prakticky nikdy nevyužíval na účel, na ktorý bol projektovaný. Dnes je turistickou atrakciou. (Zdroj: https://www.sorger.sk/atrakcie/slavosovsky-tunel).

Vo štvrtok 12. mája sa účastníci exkurzie vydali do okolia Nižnej Slanej. Ide tu o lokalitu EZ po ťažbe sideritu – sulfidickej mineralizácie – s haváriou banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit. K znečisteniu vodného toku Slaná došlo ešte koncom februára vplyvom vytekania banských vôd po zatopení podzemných priestorov ložiska sideritových rúd Nižná Slaná. Situáciu momentálne rieši MŽP SR v spolupráci so svojimi rezortnými organizáciami. (Viac na: https://www.minzp.sk/spravy/riesenie-situacie-niznej-slanej-je-zabezpecene.html). Poobede bola cieľom exkurzie Dobšiná, kde sa návšteva zamerala na priblíženie ťažby azbestu a súvisiace mineralogické výskyty. Priemyselné využitie azbestu na Slovensku sa datuje do začiatku 20. storočia. Jediným domácim zdrojom azbestu bola Dobšiná, kde sa do roku 1998 ťažil mikroserpentínový azbest. Výroba azbestocementových materiálov bola v SR ukončená koncom roka 1998. Výroba bola orientovaná na plošné dosky s tepelnými a protihlukovými izolačnými vlastnosťami, strešnú krytinu, vodovodné a kanalizačné rúry, dlaždice, protipožiarne omietky a nástreky, izolačné lepenky, tesniace a filtračné materiály.

Počas záverečného dňa, piatka 13. mája 2022, odborný program exkurzie pokračoval obhliadkou skládky odpadov vo Zvolenskej Slatine, kde boli predstavené spôsoby nakladania s odpadom vrátane kompostovania. Po obedňajšej prestávke sa cieľom cesty po trase do Bratislavy stali Zlaté Moravce. Tu následkom priemyselnej výroby najmä bývalého CALEx-u dochádzalo k masívnej kontaminácii podzemných vôd chlórovanými uhľovodíkmi. V lokalite momentálne stále prebieha sanácia environmentálnej záťaže ZM(013)/Zlaté Moravce – bývalý areál Calexu (SK/EZ/ZM/1115). V tejto súvislosti boli predstavené štandardné a inovatívne postupy sanácie, atmogeochémia. V lokalite Čierne Kľačany bol predstavený prieskum EZ v rámci tunajšej skládky odpadov.

Študentom sa okrem pedagógov venovali počas exkurzie aj traja odborníci SAŽP v oblasti EZ z oddelenia environmentálnych služieb. Podobné aktivity pre študentov sa plánujú aj v nasledujúcich mesiacoch a spolu by sme chceli zrealizovať do konca predpokladaného trvania projektu (koniec roka 2023) ešte minimálne 3 informačné aktivity tohto typu, ktoré umožnia praktickú výučbu v teréne ďalších desiatok študentov vysokých škôl v prírodovedných odboroch súvisiacich so znečistenými územiami.

Exkurzia sa zrealizovala v rámci národného projektu 3, ktorý pod názvom Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku implementuje SAŽP už od r. 2018. Environmentálnym záťažiam sa v rámci projektu venuje hlavná aktivita 5 Informačné aktivity v oblasti environmentálnych záťaží.

 

 

Aktivita sa realizuje v rámci národného projektu Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku. Projekt je spolufinancovaný z Kohézneho fondu EÚ v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Vytlačiť