Októbrová téma upozorňuje na syndróm uvarenej žaby

29.09.2023
Októbrová téma upozorňuje na syndróm uvarenej žaby

„Sme prvými ľuďmi žijúcimi v dobe, v ktorej hlavným rizikom pre naše prežitie sme my sami,“ na tento závažný fakt upozorňuje Rozvojový program OSN z roku 2020, podľa ktorého je dominantnou silou formujúcou našu planétu v súčasnosti ľudská činnosť. Tá ale nemusí priniesť vždy pozitívne výsledky. Neustále budovanie sídel a k nim prislúchajúca infraštruktúra ukrajujú zo zelene a biodiverzity. Extrémne prejavy počasia sú dôsledkom nadbytočných skleníkových plynov, ktoré narúšajú prirodzene sa regulujúcu zemskú klímu. Situácia, ku ktorej smerujeme je podobná syndrómu uvarenej žaby v postupne sa otepľujúcej vode. Ako tento stav môžeme - ak nie zastaviť - aspoň zmierniť?

Geochronologické obdobie, v ktorom dnes ľudstvo žije, sa neformálne nazýva antropocén. Antropocénny spôsob života charakterizuje rozvoj priemyselnej činnosti a technológií, urbanizácia, odlesňovanie, degradácia pôdy, znečisťovanie vôd a vzduchu, zmena klímy aj vymieranie druhov. Ľudské aktivity a ich účinky ovplyvňujú biosféru a ekologickú rovnováhu, spôsobujú mnoho environmentálnych problémov a hrozieb. V ére antropocénu preto urýchlene hľadáme riešenia pre schladenie našej planéty. Okrem snáh na medzinárodnej úrovni sú to takisto aktivity podnecujúce spoločenskú zodpovednosť, prinavrátenie vzťahu ľudí k svojmu okoliu, aj k lokálnej komunite. Príkladom je výsadba stromov alebo lúčnych pásov v meste, ktoré vytvárajú lepšie podmienky pre život.

Ďalšou možnosťou je posilnenie potravinovej sebestačnosti kúpou lokálnych potravín, ktoré majú často menšiu emisnú stopu, hlavne kvôli minimálnej preprave. Zoberme si obyčajné jablko. Celosvetovo je vyšľachtených okolo 15-tisíc odrôd jabloní, na Slovensku ich máme približne 300. V obchodoch však nájdeme iba niekoľko druhov a väčšina z nich je dovezená zo zahraničia. Spotrebiteľ radšej uprednostní kúpu takéhoto nablýskaného a ideálne vyzerajúceho jablka pred tým domácim, (ne)dokonalejším. Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) preto počas októbrovej výzvy z kampane KlímaTYzuj motivuje verejnosť vybrať si domáce jablko. Aktuálna téma je spojená aj s Medzinárodným dňom stromov (20. 10.) a Dňom pôvodných odrôd jabĺk (21. 10.).

Výzva SAŽP: Vyber si domáce

Vybrať si dokonalé jablko nie je jednoduché. Líšia sa vôňou, chuťou, výzorom, ale hlavne uhlíkovou stopou, ktorú počas transportu vytvárajú. Mnohé odrody jabĺk sú vyšľachtené na konkrétny účel – napríklad na priamy konzum, výrobu nápojov alebo koncentrátov, či pre uskladnenie na zimné mesiace. A aké jablká preferujete vy?

  1. Odfoťte svoju obľúbenú odrodu jablka.
  2. Zistite, odkiaľ pochádza, kto ju vypestoval, a v ktorej ovocnej škôlke. Je od domáceho pestovateľa? Kto ju doviezol na Slovensko? Z akej diaľky bola dovezená? Akú pestovateľskú históriu má vaše obľúbené jablko?
  3. Na základe zistených informácií napíšte príbeh najchutnejšieho jablka a pošlite nám ho aj s fotografiou.
  4. Pri ďalšom nákupe skúste uprednostniť domáce odrody jabĺk, nakupujte na tržnici alebo od miestnych pestovateľov.

Všetky potrebné informácie o novej kampani KlímaTYzuj nájdete tu: https://www.ewobox.sk/sazp/klimatyzuj-sa

 Foto: Envirospektrum


Ďalšie novinky

Participatívne stretnutie v Púchove

16. 4. 2024

Participatívne stretnutie v Púchove

V divadelnej sále mesta Púchov sa 12. apríla 2024 uskutočnilo participatívne stretnutie k tvorbe Stratégie adaptácie  mesta Púchov. Stretnutia sa zúčastnili zainteresované strany mesta Púchov a pracovníci SAŽP. Stratégiu adaptácie spracováva  ako pilotný projekt SAŽP v rámci plánu hlavných úloh. Ide o implementáciu metodiky, ktorá bola  vypracovaná v roku 2023. Slovenská agentúra životného prostredia si vybrala mesto Púchov ako aktívnu samosprávu v oblasti životného prostredia a ako dvojnásobného víťaza v súťaži ENVIROMESTO 2021 a 2023.
Vieme, čo jeme?

11. 4. 2024

Vieme, čo jeme?

Jesť musíme všetci. Vieme však, aký vplyv má jedlo na zmenu klímy a naopak? Pestovanie, výroba, ale aj zneškodnenie potravín má veľkú uhlíkovú stopu, ktorou negatívne prispievajú k zmene klímy. Zmena klímy zase vplýva spätne na kvalitu a množstvo potravy, na našu schopnosť vypestovať si dostatok jedla. Na poľnohospodárske účely využívame viac zeme než kedykoľvek predtým, a ak nezmeníme svoje konzumné návyky a systém produkcie potravín, nárast populácie bude dopyt po pôde len zvyšovať.
Environmentálne ocenenie Zelený Merkúr si prevzala spoločnosť  STRABAG s.r.o.

10. 4. 2024

Environmentálne ocenenie Zelený Merkúr si prevzala spoločnosť STRABAG s.r.o.

Súťaž Zelený Merkúr zviditeľňuje a oceňuje environmentálne správanie firiem podnikajúcich v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo až sedem firiem, čo je najviac za celú existenciu súťaže. Ocenené organizácie sa v rámci svojho podnikania snažia o rovnováhu medzi ekonomickým záujmami a spoločenskou zodpovednosťou voči životnému prostrediu.