Obalové dilemy v kozmetike

Doba, ktorú žijeme, núti byť človeka čistým, voňavým, upraveným, bez vrások či šedín. Zloženie kozmetických výrobkov je prísne regulované slovenskými a európskymi smernicami. Čo však s ich zvyškami a obalmi po použití? Patria do zmesového odpadu? Ako môžeme predchádzať vzniku odpadu v kategórii hygienických a čistiacich prostriedkov, radí SAŽP vo svojej májovej výzve v kampani Zatoč s odpadom.

Mydlá, šampóny, krémy, oleje, make-up aj čistiace prípravky. To je sortiment, ktorý používame na dennej báze. Prechádza tak nielen našimi rukami, ale dá sa povedať, že aj očami, a dokonca aj našim zažívacím traktom a kožou. Pri ich výbere musíme preto myslieť nielen na naše zdravie, ale aj na vplyv na životné prostredie. Mnohé môžu napríklad obsahovať plastové mikročastice, ktoré voľným okom nezachytíme. Mikroplasty sú vlastne umelohmotné guľôčky veľmi malých, až mikroskopických rozmerov. Je takmer nemožné ich zachytiť a prefiltrovať. V jednej fľaši prípravku sa ich môže nachádzať aj milión. Spláchnutím do odtoku sa dostávajú do kanalizácie a ďalej do vodných zdrojov, morí a oceánov. Tam ich potom skonzumujú morské živočíchy a týmto spôsobom sa dostávajú až na náš tanier.

Problém predstavujú aj zvyšky drogérie či kozmetiky a samotné obaly, v ktorých sa nachádzajú. Zostatok farby na vlasy, starého čistiaceho prostriedku, odfarbovača, odlakovača - to všetko je odpad, ktorý treba odovzdať na oficiálne zberné miesto, pretože obsahuje chemikálie. Najistejšie je odovzdať ho na zbernom dvore, kde ho bezpečne zlikvidujú. Obal je zasa potrebné zatriediť do nádoby, kam patrí. Napríklad sprchové gély či krémy patria do plastu, sklenené veká na krémoch zas do skla a papierové krabičky a príbalové letáky do papiera. Existujú však aj obaly, ktoré sú vyrobené z viacvrstvového materiálu. Príkladom je zubná pasta, ktorú nie je možné recyklovať, preto ju vhadzujeme do zmesového odpadu.

Počas májovej výzvy pozývame záujemcov z radov verejnosti, školy i pedagógov hľadať a skúšať ekologické riešenia. Inšpirovať sa dá v minulosti, kedy zďaleka nebolo toľko možností pri výbere drogérie a už vôbec nie kozmetiky. Mydlo sa vyrábalo doma z kostí dobytka, pralo sa vo vandli alebo v potoku. Na dôkladne umyté vlasy sa používala octová zálievka, na voňavú a čistú bielizeň zasa sóda a levanduľové vrecúška, ktoré zároveň slúžili aj ako odpudzovače molí. A čo je hlavné, nevznikal pri tom zbytočný odpad.

Výzva SAŽP: Naber odvahu!

Už dlhšie sa zamýšľate nad environmentálne vhodnou alternatívou kozmetických výrobkov alebo čistiacich prostriedkov? Chcete vyskúšať bezobalový obchod s drogériou? Plánujete, ako začnete na upratovanie používať iba ocot a kyselinu citrónovú? Teraz je ten správny čas, naberte odvahu a poďte do toho s nami.

1. Vyberte si výrobok, ktorý ste doposiaľ bežne používali a nahraďte ho eko/prírodnou alternatívou – môžu to byť šampóny, mydlá, pracie prášky.
2. Počas trvania výzvy vyskúšajte tento variant na sebe, alebo vo svojej domácnosti.
3. Pošlite nám fotku výrobku a napíšte naň krátku recenziu. Ak sa osvedčil, zaraďte ho do svojho bežného života.

Odborným garantom májovej výzvy z kampane Zatoč s odpadom je Saneco - ekologická čapovaná drogéria, kozmetika a doplnky do domácnosti. Postup registrácie nájdete tu  https://www.ewobox.sk/sazp/zatoc-s-odpadom/v-kontakte-s-kozou, vyhodnotenie aprílovej výzvy je zverejnené tu https://www.ewobox.sk/clanok/retro-vreckovky.

Foto: SAŽP, Envirospektrum

Fotogaléria

Ďalšie novinky

16. 4. 2024

Participatívne stretnutie v Púchove

V divadelnej sále mesta Púchov sa 12. apríla 2024 uskutočnilo participatívne stretnutie k tvorbe Stratégie adaptácie  mesta Púchov. Stretnutia sa zúčastnili zainteresované strany mesta Púchov a pracovníci SAŽP. Stratégiu adaptácie spracováva  ako pilotný projekt SAŽP v rámci plánu hlavných úloh. Ide o implementáciu metodiky, ktorá bola  vypracovaná v roku 2023. Slovenská agentúra životného prostredia si vybrala mesto Púchov ako aktívnu samosprávu v oblasti životného prostredia a ako dvojnásobného víťaza v súťaži ENVIROMESTO 2021 a 2023.

11. 4. 2024

Vieme, čo jeme?

Jesť musíme všetci. Vieme však, aký vplyv má jedlo na zmenu klímy a naopak? Pestovanie, výroba, ale aj zneškodnenie potravín má veľkú uhlíkovú stopu, ktorou negatívne prispievajú k zmene klímy. Zmena klímy zase vplýva spätne na kvalitu a množstvo potravy, na našu schopnosť vypestovať si dostatok jedla. Na poľnohospodárske účely využívame viac zeme než kedykoľvek predtým, a ak nezmeníme svoje konzumné návyky a systém produkcie potravín, nárast populácie bude dopyt po pôde len zvyšovať.

10. 4. 2024

Environmentálne ocenenie Zelený Merkúr si prevzala spoločnosť STRABAG s.r.o.

Súťaž Zelený Merkúr zviditeľňuje a oceňuje environmentálne správanie firiem podnikajúcich v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo až sedem firiem, čo je najviac za celú existenciu súťaže. Ocenené organizácie sa v rámci svojho podnikania snažia o rovnováhu medzi ekonomickým záujmami a spoločenskou zodpovednosťou voči životnému prostrediu.

---

Viac noviniek