Envirorezort vydal jubilejnú 30. správu o stave životného prostredia

14.12.2023
Envirorezort vydal jubilejnú 30. správu o stave životného prostredia

Ministerstvo životného prostredia SR publikovalo Správu o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022. Stalo sa tak už po tridsiaty raz, čím si envirorezort splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o životnom prostredí. Každoročné vydávanie tejto správy už tri dekády výrazne prispieva k naplneniu práva občanov Slovenska na informácie o životnom prostredí, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky. Správa hodnotí dosiahnutý pokrok, ale poukazuje aj na nedostatky v rôznych environmentálnych oblastiach. 

 

Aktuálna správa o stave životného prostredia vychádza predovšetkým z údajov za uplynulý rok. Tie ukazujú, že Slovensko je na dobrej ceste dosiahnuť viacero cieľov stanovených pre rok 2030. Už v súčasnosti spĺňame cieľ nárastu podielu pôdy, na ktorej je vykonávané ekologické poľnohospodárstvo. Ten bol stanovený pre rok 2030 na 13,5 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. 

Dlhodobo úspešné sú snahy o znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. V prípade väčšiny znečisťujúcich látok Slovensko spĺňa záväzné hodnoty nastavené pre obdobia rokov 2020 až 2029. Pozitívom je aj vysoká miera recyklácie obalov či dlhodobý pokles výroby elektriny v tepelných elektrárňach a nárast podielu energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov.

Achillovou pätou životného prostredia zostáva kvalita ovzdušia, pomalé tempo odstraňovania envirozáťaží či budovania vodárenskej infraštruktúry, predovšetkým nízka miera napojenia samospráv na verejné kanalizácie. V roku 1993 bolo zásobovaných vodou z verejného vodovodu 4 mil. 138 tisíc obyvateľov, teda 77,8 % obyvateľstva. V roku 2022 vzrástol tento počet na vyše 4 mil. 900 tisíc obyvateľov, čo predstavovalo 90,27 % z celkového počtu obyvateľov našej krajiny. Slovensko však výraznejšie zaostáva za európskym štandardom v odvádzaní odpadových vôd prostredníctvom verejných kanalizácií. Kým v roku 1993 bývalo v domoch napojených na verejnú kanalizáciu 51,5 % obyvateľov, v roku 2022 dosiahla úroveň napojenia obyvateľstva na verejné kanalizácie iba 71 %. 

Počas minulého roka Slovensko najmä v dôsledku vykurovania domácností prekročilo povolené hodnoty prachových častíc  PM10 a PM2,5 aj benzo(a)pyrénu.  Rovnako zvýšené boli aj namerané hodnoty prízemného ozónu. Negatívnym trendom je tiež rast podielu pôd s nízkou zásobou fosforu a draslíka. Práve znižovanie týchto látok v pôde totiž ohrozuje splnenie cieľa zabrániť strate živín.

Podľa projekcií Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) musí Slovensko pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050 prijímať ďalšie environmentálne opatrenia. Viaceré indikátory v správe ukazujú potrebu zvýšiť úsilie v starostlivosti o životné prostredie. Napríklad v oblasti zlepšovania kvality povrchových a podzemných vôd či sanácie envirozáťaží. Problémovou oblasťou zostáva tiež prechod na zelené a obehové hospodárstvo. Medziročne sa podarilo dosiahnuť len minimálne zlepšenie pri hodnotení podielu skládkovania a recyklácie komunálnych odpadov. Slovensku rovnako chýbajú ekoinovácie, nízka je aj úroveň využívania zeleného verejného obstarávania. 

Správu o stave životného prostredia každoročne zostavuje Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a so zapojením širokého okruhu spolupracujúcich dotknutých orgánov a organizácií, a to nielen v rámci rezortu životného prostredia, ale aj mimo neho. Správu o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022 nájdete na tomto odkaze: https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/11841.

 Správa o stave životného prostredia prešla počas troch dekád viacerými zmenami svojej grafickej aj obsahovej podoby. Reagovala tak na vývoj spojený s pristupovaním Slovenska k medzinárodným dohovorom, ale aj vstupom krajiny do medzinárodných organizácií ako sú Európska únia (EÚ), Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) či Európska environmentálna agentúra (EEA). Pričlenenie k medzinárodným organizáciám malo významný dopad na oblasť výkazníctva. Vstup Slovenska do EÚ tak sprevádzal aj nárast povinností voči Európskej komisii v podobe monitoringu a štatistických sledovaní životného prostredia či zavádzaním predpisov EÚ do národnej legislatívy. 

 

Foto: Rastislav Staník, SAŽP

Ďalšie novinky

Participatívne stretnutie v Púchove

16. 4. 2024

Participatívne stretnutie v Púchove

V divadelnej sále mesta Púchov sa 12. apríla 2024 uskutočnilo participatívne stretnutie k tvorbe Stratégie adaptácie  mesta Púchov. Stretnutia sa zúčastnili zainteresované strany mesta Púchov a pracovníci SAŽP. Stratégiu adaptácie spracováva  ako pilotný projekt SAŽP v rámci plánu hlavných úloh. Ide o implementáciu metodiky, ktorá bola  vypracovaná v roku 2023. Slovenská agentúra životného prostredia si vybrala mesto Púchov ako aktívnu samosprávu v oblasti životného prostredia a ako dvojnásobného víťaza v súťaži ENVIROMESTO 2021 a 2023.
Vieme, čo jeme?

11. 4. 2024

Vieme, čo jeme?

Jesť musíme všetci. Vieme však, aký vplyv má jedlo na zmenu klímy a naopak? Pestovanie, výroba, ale aj zneškodnenie potravín má veľkú uhlíkovú stopu, ktorou negatívne prispievajú k zmene klímy. Zmena klímy zase vplýva spätne na kvalitu a množstvo potravy, na našu schopnosť vypestovať si dostatok jedla. Na poľnohospodárske účely využívame viac zeme než kedykoľvek predtým, a ak nezmeníme svoje konzumné návyky a systém produkcie potravín, nárast populácie bude dopyt po pôde len zvyšovať.
Environmentálne ocenenie Zelený Merkúr si prevzala spoločnosť STRABAG s.r.o.

10. 4. 2024

Environmentálne ocenenie Zelený Merkúr si prevzala spoločnosť STRABAG s.r.o.

Súťaž Zelený Merkúr zviditeľňuje a oceňuje environmentálne správanie firiem podnikajúcich v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo až sedem firiem, čo je najviac za celú existenciu súťaže. Ocenené organizácie sa v rámci svojho podnikania snažia o rovnováhu medzi ekonomickým záujmami a spoločenskou zodpovednosťou voči životnému prostrediu.
Viac noviniek